Preskočiť na obsah

Registrované partnerstvá na Slovensku

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Slovensko v súčasnosti neumožňuje registrované partnerstvo pre osoby rovnakého pohlavia čím patrí medzi posledných päť štátov Európskej únie.[1] Ak je osoba pred tranzíciou v manželskom stave, „poskytovatelia zdravotnej starostlivosti zvyčajne trvajú na tom, aby sa osoba rozviedla“. Po právnom uznaní tranzície však osoba môže uzavrieť manželstvo ženy a muža.[2] Podľa prieskumu z februára 2024 51 % opýtaných podporilo registrované partnerstvá v ktorých by partneri mali ekonomické rovnaké práva ako manželia.[3]

Snahy o zavedenie registrovaných partnerstiev na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Zákon umožňujúci registrované partnerstvá spolupripravil poslanec NR SR Martin Poliačik (SaS).[4] Registrované partnerstvo bolo súčasťou volebného programu SaS v roku 2012.[5] Registrované partnerstvá nepodporuje Igor Matovič, predseda OĽaNO. Podľa neho "vzťah dvoch osôb rovnakého pohlavia nikdy nebude vzťah muža a ženy, akokoľvek by sa na neho chcel podobať, nikdy to nebude originál. Inak povedané, som presvedčený, že niektoré práva by mali byť vymoženosťou len vzťahu muža a ženy."[6] Minister práce, sociálnych vecí a rodiny, Ján Richter (SMER-SD) v júni 2012 vyhlásil, že ministerstvo nepripravuje zmenu zákona umožňujúcu registrované partnerstvá. Jeho strana nemá podľa neho s homosexualitou programový problém, ale „vzhľadom na sociálno-ekonomickú situáciu Slovenska sú stanovené iné priority“.[7]

V novembri 2012 sa v Národnej rade hlasovalo o návrhu zákona o registrovaných partnerstvách. Predložili ho poslanci Lucia Nicholsonová, Juraj Droba a Martin Poliačik, členovia klubu SaS. Kvôli slabej podpore poslancov sa však zákon nedostal ani do prerokovania v druhom čítaní. Podporiilo ho len 14 z prítomných 129 poslancov. Proti hlasovalo 94 a zdržalo sa 20 zákonodarcov.[8] Poslanec Ľuboš Blaha (SMER-SD) poznamenal, že k registrovaným partnerstvám príde až keď sa na Slovensku vyriešia „ekonomické a sociálne problémy“.[9] Minister spravodlivosti Tomáš Borec (SMER-SD) sa však vyjadril, že „Ministerstvo je pripravené na diskusiu o hľadaní riešení, ako zjednodušiť život ľuďom, ktorí spolu žijú aj v inom ako manželskom zväzku, a to bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu.“[9]

V máji 2015 založila koalícia mimovládnych organizácií platformu Životné partnerstvo[10] s podtitulom Chceme sa brať. Vážne.[11] Podľa iniciátora Martina Macka z Iniciatívy Inakosť chce platforma „presvedčiť ľudí ako aj vládu o potrebe právneho uznania životných partnerstiev“. Životné partnerstvá majú byť dostupné aj pre heterosexuálne páry.[10] Prvým krokom kampane je predstaviť životné príbehy neheterosexuálnych párov. Projekt podporila aj verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová: „Pripomínajú, že základné právo na rešpektovanie rodinného a súkromného života patrí každému človeku a každá rodina, bez ohľadu na jej zloženie podľa pohlavia požíva rovnakú ochranu a uznanie zo strany štátu a spoločnosti“.[10]

V auguste 2015 registrované partnerstvá ako aj vládny akčný plán pre práva LGBTI ľudí podporila Iniciatíva Slovensko pre všetkých.[12]

Podpredsedníčka parlamentu Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS) v auguste 2017 sľúbila, že v parlamente opäť predloží návrh legislatívy o registrovaných partnerstvách.[13]

29. mája 2019 Pellegriniho vláda schválila „väčšinu z takmer 200 odporúčaní Organizácie spojených národov na zlepšenie ochrany ľudských práv"“, medzi inými sa do piatich rokov zaviazala schváliť registrované partnerstvá. Nebolo však jasné, ktoré ministerstvo zmenu navrhlo a či sa priemietne do konkrétnych opatrení. LGBT práv sa týkalo 10 zo 195 odporúčaní.[14]

Igor Matovič v septembri 2019 vystúpil proti registrovaným partnerstvám a vyhlásil, že jeho strana nepôjde do vlády, ktorá by ich mala za cieľ prijať. Líder koalície PS/Spolu Michal Truban už v auguste povedal, že „aj registrované partnerstvá sú súčasťou našej vízie Slovenska ako modernej krajiny“,[15] poslancom by pri hlasovaní však nechal voľnú ruku. Andrej Kiska, líder strany Za ľudí by síce zlepšil niektoré práva pre homosexuálov, ale odmieta použiť výraz registrované partnerstvá. Strana KDH registrované partnerstvá odmietla.[15]

V auguste 2021 poslanec Tomáš Valášek (PS) oznámil zámer predložiť parlamentu zákon o životnom partnerstve. Zákon by parnerom umožňoval bezpodielové spoluvlastníctvo, ovojenie dieťaťa partnera (ale nie spoločné osvojenie detí), „využívanie sociálnych práv, ako napríklad poberanie vdovského dôchodku, ale aj prístup k zdravotným informáciám či dedenie“. Partnerstvo by bolo dostupné pre homosexuálne aj heterosexuálne páry a boli by jednoduchšie ho uzavrieť a rozpustiť ako manželstvo.[16]

Podnet na Ústavný súd

[upraviť | upraviť zdroj]

V marci 2022 vtedajšia verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová podala na Ústavný súd podnet ohľadne situácie párov rovnakého pohlavia, ktoré uzavreli sobáš v krajine kde sú tieto sobáše povolené. Pri snahe o zisk trvalého pobytu sa však postupuje podľa zákona o manželstve, ktorý určuje za manželov len muža a ženu.[17][18] Patakyová pri podaní uviedla: „Dôsledkom súčasného stavu je, že štátni príslušníci tretích krajín, ktorí tvoria so slovenskými občanmi páry rovnakého pohlavia, nie sú objektívne schopní splniť podmienky, ktoré od nich napadnutá právna úprava vyžaduje. Jediným dôvodom nemožnosti splniť tieto podmienky je pritom ich sexuálna orientácia, ktorá je však zakázaným diskriminačným dôvodom. Zároveň som pri analýze právnej úpravy neidentifikovala žiaden legitímny dôvod pre takéto odlišné zaobchádzanie založené na zakázanom diskriminačnom dôvode.“[17] Súd sa bude podaním zaoberať.[17][17]

Alternatívne návrhy po teroristickom útoku v Bratislave

[upraviť | upraviť zdroj]

Strana Sloboda a Solidarita 17. októbra 2022 oznámila návrh vytvorenia inštitútu partnerského spolužitia. Jej poslanec Ondrej Dostál oznámil, že „[j]e to iba úprava niektorých majetkových práv a niektorých životných situácií,“ nejde teda o zavedenie manželstva.[19] O návrhu by sa malo rokovať na októbrovej schôdzi NR SR.[19] Poslanci Národnej rady návrh 19. októbra 2022 odmietli. Za posunutie do druhého čítania hlasovalo 50 poslancov zo 133 prítomných. Proti bolo 37, zdržalo sa 15 a 31 poslancov nehlasovalo.[20] Ešte v ten deň dostal minister spravodlivosti Viliam Karas od premiéra Eduarda Hegera „poverenie pripraviť legislatívu na posilnenie práv LGBT+ menšiny“.[21] Podľa Hegera je „prirodzenejšie“ keď zmena pôjde cez vládu. Tvrdil tiež, že o poverenie požiadal sám Karas.[21]

Návrh ministra Karasa

[upraviť | upraviť zdroj]

V januári 2023 minister spravodlivosti Viliam Karas predstavil návrh zákona pre nezosobášené osoby, ktoré žijú v spoločnej domácnosti, ktorý by mal byť aj pre LGBTQ osobnosti. Podľa návrhu by mohla nezosobášená osoba vyhlásiť inú osobu za svojho dôverníka či dôverníčku podpísaním fiduciárneho vyhlásenia pred notárom. Vo vyhlásení by uviedla aj konkrétne životné situácie ktorých by sa vyhlásenie týkalo.[22][23] Dôverník by sa „mohol stať poručníkom alebo opatrovníkom dieťaťa v prípade úmrtia partnera“, podľa Karasa však o individuálnych prípadoch rozhodne súd. Dôverník by v prípade dedičstva mohol byť aj správcom majetku, nie však jeho dedičom. Riešiť by mal aj prístup k zdravotnej dokumentácii dôverníka.[23] Za dôverníka by bolo možné označiť len jednu osobu.[22] Zákon mal navrhovanú platnosť od januára 2024.[23]

Predstavitelia LGBTQ organizácií návrh považovali za „nedostatočný a ponižujúci“.[23] Kritizovala ho aj Lucia Plaváková (PS): „Vytvára sa osobitná evidencia u notára, čím štát úplne explicitne hovorí, že LGBTI+ ľudia sú druhotriedni občania a občianky, ktorí ani nemôžu prísť potvrdiť si svoj zväzok na rovnaké miesto ako ľudia z väčšinovej časti spoločnosti.“[23]

24. mája 2023 sa vláda Ľudovíta Ódora rozhodla Karasov návrh z parlamentu stiahnuť. O stiahnutie požiadala ministerka spravodlivosti, Jana Dubovcová. „Išlo o doplnenie už existujúcich inštitútov v občianskom zákonníku a nie je to riešenie životnej situácie ľudí, ktorí patria do týchto sexuálnych menšín,“ vylásila Dubovcová. Podľa nej návrh „nijak nezlepšoval“ situáciu menšín.[24] Ministerstvo spravodlivosti k návrhu konštatovalo: „Z pohľadu občianskej spoločnosti a jej reakcií v rámci legislatívneho procesu nesie problematika fiduciárneho vyhlásenia náboj kontroverzie, pretože na jednej strane zaznievajú hlasy, že ide o nedostatočnú právnu reguláciu a na strane druhej je fiduciárne vyhlásenie spochybňované z dôvodu relativizácie rodinnoprávnych vzťahov.“[24]

Verejná mienka

[upraviť | upraviť zdroj]

V prieskume agentúry Focus z februára 2024 51 % opýtaných podporilo registrované partnerstvá kde „partneri majú rovnaké ekonomické práva ako zosobášení manželia“. Proti bolo 45 % opýtaných. Podľa strán partnerstvá najviac podporili voliči Progresívneho Slovenska (90 %) a najmenej Slovenskej národnej strany (22 %). Zároveň 36 % opýtaných podporilo manželstvá homosexuálnych párov a 60 % ich odmietlo.[3]

Dopady

[upraviť | upraviť zdroj]

Neexistujúca právna úprava povoľujúca registrované partnerstvo môže Slovensku uškodiť aj ekonomicky. Časť zamestnancov Európskej agentúry pre lieky, ktorá sa má kvôli Brexitu sťahovať z Londýna, napísalo generálnemu riaditeľovi list v ktorom ho informujú o obavách, že krajina ich budúceho sídla nebude uznávať LGBT práva. Mohlo by sa stať, že partnery a partnerky zamestnancov by v novej krajine ani nemuseli mať povolený pobyt, podľa slovenskej legislatívy by za partnerov neboli považovaní. Podľa hovorcu Ministerstva zahraničných veci a európskch záležitostí: „Slovenská republika je plne demokratický a právny štát, ktorý nediskriminuje osoby na základe ich pohlavia či sexuálnej orientácie.“[1] Martin Macko však upozornil, že pozná len opačné prípady: „Slovenské úrady odmietajú uznať aj zmenu priezviska, ktorá vznikla na základe uzavretia registrovaného partnerstva alebo manželstva párom rovnakého pohlavia v zahraničí.“[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c GEHREROVÁ, Ria. Slovensko má v boji o európsku agentúru nevýhodu, jej LGBT zamestnanci k nám nechcú prísť [online]. Bratislava: N Press, 2017-09-12, [cit. 2017-09-13]. Dostupné online.
  2. ↑ Ústredný portál verejnej správy [online]. slovensko.sk, [cit. 2021-12-28]. Dostupné online.
  3. ↑ a b Slovákom neprekážajú registrované partnerstvá pre homosexuálne páry, vyjadrilo sa tak 51 percent opýtaných. SITA Webnoviny (Bratislava: SITA Slovenská tlačová agentúra), 2024-03-29. Dostupné online [cit. 2024-03-30].
  4. ↑ Poliačik by trestal nenávistné prejavy voči homosexuálom [online]. SME, 21.5.2012, [cit. 2012-05-22]. Dostupné online.
  5. ↑ Program - Osobné slobody [online]. Bratislava: Sloboda a Solidarita, [cit. 2012-05-22]. Dostupné online.
  6. ↑ Matovič: Registrované partnerstvá nepotrebujeme [online]. aktuality.sk, [cit. 2012-03-31]. Dostupné online.
  7. ↑ NRSR: Registrované partnerstvá nie sú pre Smer-SD prioritou, pripúšťa J. Richter [online]. Tlačová agentúra Slovenskej republiky, 21.06.2012, [cit. 2012-06-30]. Dostupné online.
  8. ↑ Národná rada Slovenskej republiky - hlasovanie poslancov [online]. Bratislava: Národná rada Slovenskej republiky, 6.11.2012, [cit. 2012-11-11]. Dostupné online.
  9. ↑ a b MIHALIKOVÁ, Mária. Smer odsúva zväzky homosexuálov na lepšie časy [online]. Petit Press, 8.11.2012, [cit. 2012-11-17]. Dostupné online.
  10. ↑ a b c Mimovládky chcú získať podporu verejnosti pre životné partnerstvá [online]. Perex, 02.06.2015, [cit. 2015-06-02]. Dostupné online.
  11. ↑ Životné partnerstvo [online]. Iniciatíva Inakosť, [cit. 2015-06-02]. Dostupné online.
  12. ↑ Mimovládky chcú spraviť zo Slovenska krajinu pre všetkých. Pre politikov spísali potrebné opatrenia [online]. Perex, 03.08.2015, [cit. 2015-06-02]. Dostupné online. Archivované 2015-08-12 z originálu.
  13. ↑ GEHREROVÁ, Ria. Na Dúhový pochod prišli tisíce ľudí, potlesk zožala najmä ombudsmanka, ktorá sa nezľakla SNS (+fotogaléria) [online]. N Press, 2017-08-19, [cit. 2017-08-28]. Dostupné online.
  14. ↑ BAJÁNOVÁ, Nikola. Do piatich rokov budeme mať registrované partnerstvá, Slovensko odkázalo OSN. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-05-31. Dostupné online [cit. 2019-07-03]. ISSN 1335-4418.
  15. ↑ a b ŠNÍDL, Vladimír. Matovič na Ficove narodeniny oznámil, že nepôjde do vlády s tými, čo chcú registrované partnerstvá. Denník N (Bratislava: N Press), 2019-09-15. Dostupné online [cit. 2019-09-16]. ISSN 1339-844X.
  16. ↑ Poslanec Tomáš Valášek (PS) chce v septembri. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-08-28. Dostupné online [cit. 2021-09-01]. ISSN 1339-844X.
  17. ↑ a b c d Ústavný súd preskúma neuznávanie manželstiev. Denník N (Bratislava: N Press), 2022-06-29. Dostupné online [cit. 2022-06-30]. ISSN 1339-844X.
  18. ↑ TASR. Ústavný súd preskúma neuznávanie manželstiev homosexuálov uzavretých v zahraničí. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), pred 21 hodinami. Dostupné online [cit. 2022-06-30]. ISSN 1336-720X.
  19. ↑ a b TASR. SaS chce zlepšiť postavenie LGBTI komunity, navrhuje partnerské spolužitie. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2022-10-17. Dostupné online [cit. 2022-10-18]. ISSN 1336-197X.
  20. ↑ RTVS, mb. Parlament odmietol inštitút partnerského spolužitia [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2022-10-19, [cit. 2022-10-22]. Dostupné online.
  21. ↑ a b RTVS, TASR. Minister spravodlivosti pripraví legislatívu na posilnenie práv LGBT+ ľudí [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2022-10-19, [cit. 2022-10-22]. Dostupné online.
  22. ↑ a b HUTKO, Dominik. Vyzerá to ako registrované partnerstvo ale nie je. Karas predstavil inštitút dôverníctva. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2023-01-19. Dostupné online [cit. 2023-03-25]. ISSN 1336-197X.
  23. ↑ a b c d e GDOVINOVÁ, Denisa. Namiesto registrovaných partnerstiev núka Karas LGBTI+ ľuďom pozíciu dôverníka, má podporu Hegera aj Matoviča. Denník N (Bratislava: N Press), 2023-01-19. Dostupné online [cit. 2023-03-25]. ISSN 1339-844X.
  24. ↑ a b MADRO, Peter. Vláda stiahla Karasov zákon pomoci LGBTI+ ľuďom. Dubovcová pripraví nový. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2023-05-24. Dostupné online [cit. 2023-05-24]. ISSN 1336-197X.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Registrované_partnerstvá_na_Slovensku&oldid=7937789“